Nový

Arth stredovek v Európe - história

Arth stredovek v Európe - história


We are searching data for your request:

Forums and discussions:
Manuals and reference books:
Data from registers:
Wait the end of the search in all databases.
Upon completion, a link will appear to access the found materials.

ArT

Počas tejto doby boli takmer všetky obrazy náboženských scén. Väčšina bola vykonaná ako freska, ktorá zdobí vnútorné aj vonkajšie časti kostolov. Tento druh umeleckých diel bol zvyčajne príliš krehký, aby odolal zubu času, a tak málo z nich prežilo dodnes. Ďalšou významnou predajňou pre umelcov tej doby boli svetelné knihy.


Stredoveké umenie

V roku 476 n. L. Vojak Flavius ​​Odoacer zosadil rímskeho cisára Romula a bol pod autoritou carihradského cisára korunovaný za „talianskeho kráľa“. Prvý taliansky kráľ znamenal koniec rímskej ríše, ktorá je teraz podriadená novej globálnej superveľmoci, Byzantskej ríši. Konštantínopol bol však od Talianska ďaleko a obrovské rímske majetky sa rozpadli na nespočetné množstvo bojujúcich „barbarských“ kmeňov. Rím napriek všetkému násiliu držal západný svet pohromade a v ich neprítomnosti sa všetko išlo na hovno. Chaos a evolúcia, ktorá nasledovala, prinieslo rané stredoveké umenie.

Rané stredoveké umenie je podivný a fragmentovaný koncept. Keď Konštantínopol rozvíjal svoje formálne byzantské štýly, v Európe sa dialo niečo divšie. Od 700 rokov po obdobie temna, vzostup a pád Franskej ríše a takmer úplné prevzatie západného umenia kresťanskou cirkvou je možné umenie raného stredoveku rozdeliť na mnoho regionálnych pod hnutí. Migračné umenie popisuje prácu Galov a Vizigótov, ktorí sa usadili vo fragmentoch rímskej ríše, ostrovné umenie rástlo v Británii a Írsku po skončení rímskej okupácie a karolínske umenie prinieslo oživenie klasických štýlov, ktoré sa vyvinuli do dynamického osvetlenia a architektúry. románskeho štýlu.

Ale pre naše účely sa pozeráme na ranný stredovek ako na celok, pretože sa vracia k spoločnej téme. V politickom prevrate po páde Ríma spoločnosť potrebovala ukotvenie a pristála na rýchlo rastúcej kresťanskej cirkvi. Kresťanstvo v celej Európe dokázalo prekročiť politické hranice a výrazne sa presadilo. Cirkvi vyrástli ako kultúrne centrá a medzi 430 a 570 kresťanskými klerikmi priniesli do Európy Regulu svätého Augustína a založili mníšsku triedu zameranú na vzdelávanie, umenie a verejnú službu.

Do roku 1000 n. L. Bola kresťanská cirkev centrom vedy, umenia a kultúry. Mnísi a mníšky učili laikov, ako čítať a písať, a uchovávali starovekú literatúru vrátane diel Ovidia a Aristotela. Abatyša 11. storočia Hildegarda z Bingenu písala lekárske texty a skladala hudbu a abatyša Herrad z Landsbergu zostavila prvú encyklopédiu napísanú ženami vrátane islamských spisov popri gréckej klasike.

Rané stredoveké umenie nekončí, len sa vyvíja okolo roku 1200 n. L. S politickou stabilitou a rozvojom nových technológií sa gotické hnutie objavilo v rebrovaných klenbách a letmých oporách nového druhu katedrály.


Obsah

Prvých niekoľko storočí stredoveku v Európe - až do roku 800 n. L. - došlo k poklesu prosperity, stability a počtu obyvateľov, po ktorom nasledoval pomerne stabilný a všeobecný nárast až do masívnej prekážky čiernej smrti okolo roku 1350, ktorá sa odhaduje. zabil najmenej tretinu celkovej populácie v Európe, pričom vyššie miery sú spravidla na juhu a nižšie na severe. Mnoho regiónov obnovilo svoju pôvodnú úroveň populácie až v 17. storočí. Odhaduje sa, že populácia Európy dosiahla najnižší bod asi 18 miliónov z 650, zdvojnásobila sa okolo roku 1000 a do roku 1340, tesne pred čiernou smrťou, dosiahla viac ako 70 miliónov. V roku 1450 to bolo stále iba 50 miliónov. K týmto údajom prispela severná Európa, najmä Británia, menším podielom ako dnes a južná Európa vrátane Francúzska k vyššiemu. [3] Nárast blahobytu tých, ktorí prežili, bol oveľa menej ovplyvnený Čiernou smrťou. Asi do 11. storočia mala väčšina Európy nedostatok poľnohospodárskej práce, veľké množstvo nevyužitej pôdy a stredoveké teplé obdobie prinieslo prospech poľnohospodárstvu približne do roku 1315. [4]

Stredoveké obdobie nakoniec viedlo k úpadku invázií a invázií mimo oblasti, ktorá charakterizovala prvé tisícročie. Islamské výboje v 6. a 7. storočí zrazu a natrvalo odstránili zo západného sveta celú severnú Afriku a vo zvyšku obdobia islamské národy postupne prevzali Byzantskú ríšu, až do konca stredoveku, keď mala katolícka Európa získal späť Pyrenejský polostrov na juhozápade, bol opäť pod moslimským nebezpečenstvom z juhovýchodu.

Na začiatku stredoveku boli najvýznamnejšími umeleckými dielami veľmi vzácne a nákladné predmety súvisiace so svetskými elitami, kláštormi alebo veľkými kostolmi, a ak boli náboženské, väčšinou ich vyrábali mnísi. Na konci stredoveku bolo možné nájsť práce významného umeleckého záujmu v malých dedinách a veľkom počte meštianskych domov v mestách a ich výroba bola na mnohých miestach dôležitým miestnym priemyslom, pričom umelci z kléru boli dnes výnimkou. Pravidlo svätého Benedikta však povoľovalo predaj umeleckých diel kláštormi a je zrejmé, že v tomto období mohli mnísi vyrábať umenie, vrátane svetských diel, komerčne pre laický trh a kláštory by v prípade potreby rovnako najímali laických špecialistov. [5]

Dochované diela môžu zanechať dojem, že takmer celé stredoveké umenie bolo náboženské. Nie je tomu tak ani napriek tomu, že kostol v stredoveku veľmi zbohatol a bol občas pripravený na výdatné utrácanie za umenie, existovalo aj mnoho sekulárneho umenia rovnakej kvality, ktoré trpelo oveľa vyššou mierou opotrebovania a straty. a zničenie. Stredoveku vo všeobecnosti chýbal koncept zachovania starších diel pre ich umelecké zásluhy, na rozdiel od ich spojenia so svätcom alebo zakladateľom, a nasledujúce obdobia renesancie a baroka mali tendenciu znevažovať stredoveké umenie. Väčšina luxusných iluminovaných rukopisov raného stredoveku mala bohaté obaly na knihy viažuce poklady z drahých kovov, slonoviny a šperkov, previazané strany a reliéfy slonoviny na obálky prežili v oveľa väčšom počte ako úplné obálky, ktoré boli väčšinou odstránené. za svoje cenné materiály v istom bode.

Väčšina kostolov bola prestavaná, často niekoľkokrát, ale stredoveké paláce a veľké domy boli stratené oveľa väčším tempom, čo platí aj o ich vybavení a výzdobe. V Anglicku cirkvi od 7. storočia do značnej miery prežívajú neporušené z každého storočia a v značnom počte aj v neskorších - len v meste Norwich je 40 stredovekých kostolov - ale z desiatok kráľovských palácov neprežil žiaden z nich skôr ako v 11. storočí a len niekoľko zvyškov zo zvyšku obdobia. [6] Situácia je podobná vo väčšine Európy, aj keď Pápežský palác zo 14. storočia v Avignone prežil do značnej miery neporušený. Mnohé z najdlhšie vedených vedeckých sporov o dátume a pôvode jednotlivých diel sa týkajú sekulárnych diel, pretože sú oveľa vzácnejšie-anglosaská plnšia brošňa bola Britským múzeom odmietnutá ako nepravdepodobná falošná a malá voľne stojaca sekulárna bronzové sochy sú také vzácne, že sa o dátume, pôvode a dokonca o autenticite oboch dvoch najlepších príkladov diskutuje už desaťročia. [7]

Používanie cenných materiálov je v stredovekom umení až do konca obdobia konštantou, na ich nákup sa spravidla vynakladá oveľa viac ako na platenie umelcov, aj keď to neboli mnísi, ktorí plnili svoje povinnosti. Zlato sa používalo na predmety pre kostoly a paláce, osobné šperky a odevné doplnky a - pripevnené k zadnej časti sklenených tessier - ako pevný podklad pre mozaiky, alebo sa používalo ako zlatý list na miniatúry v rukopisoch a tabuľových obrazoch. Mnoho predmetov používajúcich drahé kovy bolo vyrobených s vedomím, že ich hodnota zlata môže byť dosiahnutá v budúcnosti - iba tesne pred koncom obdobia bude možné investovať peniaze inak ako do nehnuteľností, s výnimkou veľkého rizika alebo úžery.

Ešte drahší pigmentový ultramarín, vyrobený z mletého lapis lazuli, ktorý je možné získať iba z Afganistanu, sa v období gotiky používal honosne, častejšie pre tradičný modrý vonkajší plášť Panny Márie ako pre oblohu. Slonovina, často maľovaná, bola dôležitým materiálom až do samého konca obdobia, čo dobre ilustrovalo posun v luxusnom umení k svetským dielam na začiatku obdobia, pričom väčšina použití sa presúvala od konzulárnych diptychov k náboženským predmetom, ako sú obálky kníh, relikviáre a croziers, ale v období gotiky svetské zrkadlové skrine, rakvy a zdobené hrebene sa stávajú medzi bohatými bežnými. Pretože tenké panely zo slonoviny vytesané v reliéfe bolo len zriedka možné recyklovať na iné práce, počet preživších je relatívne vysoký-to isté platí pre strany rukopisov, aj keď tieto boli často recyklované zoškrabaním, načo sa stali palimpsestami.

Dokonca aj tieto základné materiály boli finančne náročné: keď anglosaské opátstvo Monkwearmouth-Jarrow plánovalo v roku 692 vytvoriť tri kópie biblie-z ktorých jeden prežije ako Codex Amiatinus-prvým krokom bolo naplánovať chov dobytka na zásobovanie 1 600 teliat, ktoré dodajú koži potrebnú perličku. [8]

Papier bol k dispozícii v posledných storočiach tohto obdobia, ale bol podľa súčasných štandardov tiež extrémne drahý. Drevorezby predávané bežným pútnikom vo svätyňach boli často veľkosti zápalky alebo menšie. Moderná dendrochronológia odhalila, že väčšina duba pre panely používané v ranom holandskom maliarstve 15. storočia bola vyťažená v povodí Visly v Poľsku, odkiaľ bol prepravený po rieke a cez Baltské a Severné more do flámskych prístavov. korenené niekoľko rokov. [9]

Umenie v stredoveku je široký predmet a historici umenia ho tradične delia na niekoľko rozsiahlych fáz, štýlov alebo období. Obdobie stredoveku ani nezačína, ani úhľadne nekončí v určitý deň, ani súčasne vo všetkých regiónoch, a to isté platí pre hlavné fázy umenia v danom období. [10] Hlavné fázy sú uvedené v nasledujúcich častiach.

Rané kresťanské umenie, všeobecnejšie opísané ako neskoré starožitné umenie, pokrýva obdobie od približne 200 (do ktorého neprežilo žiadne odlišné kresťanské umenie) až do nástupu plne byzantského štýlu asi v roku 500. Stále existujú rôzne názory na to, kedy v tomto období sa začína stredoveké obdobie, a to tak z hľadiska všeobecných dejín, ako aj konkrétnych dejín umenia, najčastejšie sa však umiestňuje neskoro v tomto období. V priebehu 4. storočia sa kresťanstvo zmenilo z prenasledovanej populárnej sekty na oficiálne náboženstvo Ríše a prispôsobovalo existujúce rímske štýly a často ikonografiu z populárneho aj cisárskeho umenia. Od začiatku obdobia boli hlavnými prežitkami kresťanského umenia náhrobné maľby v obľúbených štýloch rímskych katakomb, ale ku koncu bolo v kostoloch postavených pod cisárskym patronátom množstvo honosných mozaík.

V tomto období cisárske neskororímske umenie prešlo nápadne „barokovou“ fázou a potom do značnej miery upustilo od klasického štýlu a gréckeho realizmu v prospech mystickejšieho a hieratickejšieho štýlu - proces, ktorý prebiehal ešte predtým, ako sa kresťanstvo stalo hlavným vplyvom na cisárske umenie. . K tomuto procesu prispeli vplyvy z východných častí ríše - Egypta, Sýrie i mimo nej, a tiež silná „kurzíva“ ľudová tradícia.

Postavy sú väčšinou viditeľné spredu uprene hľadiaceho na diváka, kde klasické umenie malo tendenciu zobrazovať profilový pohľad - zmena bola nakoniec viditeľná aj na minciach. Individualita portrétov, veľká sila rímskeho umenia, prudko klesá a anatómia a drapéria postáv je zobrazená s oveľa menším realizmom. Modely, z ktorých najmä stredoveká severná Európa formovala svoju predstavu „rímskeho“ štýlu, boli takmer všetky prenosné neskoroantické diela a neskoré antické vyrezávané sarkofágy našli v celej bývalej rímskej ríši [11] odhodlanie nájsť skôr „čistejšiu“ klasiku modelov, bol kľúčovým prvkom v umení all'antica renesancie. [12]

Nanebovstúpenie Krista a Noli mi tangere, c. 400, pričom zostalo mnoho prvkov klasického štýlu. Podobné nájdete v Drogo Sacramentary Nanebovstúpenie O 450 rokov neskôr.

Ottonský panel z Magdeburg Ivories, v odvážnom monumentálnom štýle s malým pokusom o klasicizmus, Milan 962–973.

Francúzsky gotický triptych z konca 14. storočia, pravdepodobne pre laického majiteľa, so scénami z Život Panny Márie

Byzantské umenie je umenie grécky hovoriacej Byzantskej ríše, ktoré vzniklo po rozdelení Rímskej ríše na východnú a západnú polovicu a niekedy aj na časti Talianska pod byzantskou nadvládou. Vychádza z neskorého staroveku asi v roku 500 n. L. A čoskoro sa z neho vytvorila tradícia odlišná od katolíckej Európy, ale ktorá na ňu mala veľký vplyv. V ranom stredoveku predstavovalo najlepšie byzantské umenie, často z veľkých cisárskych dielní, ideál sofistikovanosti a techniky, ktorý sa európski patróni pokúsili napodobniť. V období byzantského obrazoborectva v rokoch 730-843 bola drvivá väčšina ikon (posvätné obrazy zvyčajne maľované na dreve) zničená tak málo pozostatkov, že dnes akýkoľvek objav prinesie nové porozumenie a väčšina zostávajúcich diel je v Taliansku (Rím a Ravenna atď.) alebo Egypt v kláštore svätej Kataríny.

Byzantské umenie bolo z náboženských a kultúrnych dôvodov extrémne konzervatívne, ale zachovalo si nepretržitú tradíciu gréckeho realizmu, ktorá sa stretávala so silným antirealistickým a hieratickým impulzom. Po obnovení výroby ikon v roku 843 až do roku 1453 pokračovala byzantská umelecká tradícia s relatívne malými zmenami, a to napriek pomalému úpadku Ríše alebo kvôli nemu. V dielach dvorského umenia 10. storočia, akým je Parížsky žaltár, došlo k výraznému oživeniu klasického štýlu a v celom období iluminácia rukopisu ukazuje paralelné štýly, často používané tým istým umelcom, pre ikonické postavy v zarámovaných miniatúrach a neformálnejšie malé scény alebo figúry pridané nezarámované na okraji textu v oveľa realistickejšom štýle. [13]

Monumentálna plastika s figúrami zostala v byzantskom umení tabu, nie sú známe žiadne výnimky. Ale malé reliéfy zo slonoviny, takmer všetky v ikonickom režime (Harbaville Triptych má podobný dátum ako Parížsky žaltár, ale štýlom sa veľmi líšia), boli špecialitou, rovnako ako reliéfna výzdoba na miskách a iných kovových predmetoch.

Byzantská ríša produkovala väčšinu špičkového umenia stredoveku, pokiaľ ide o kvalitu materiálu a spracovanie, pričom dvorská produkcia sa zameriavala na Konštantínopol, aj keď niektorí historici umenia spochybňujú predpoklad, ktorý sa stále bežne tvrdí, že všetky diela najvyššej kvality s v hlavnom meste neboli predložené žiadne údaje o pôvode. Korunou byzantského umenia boli monumentálne fresky a mozaiky vo vnútri klenutých kostolov, z ktorých väčšina neprežila v dôsledku prírodných katastrof a privlastnenia kostolov k mešitám.

Byzantské umenie malo nepretržitý vplyv na západoeurópske umenie a nádhera byzantského dvora a kláštorov, dokonca aj na konci ríše, poskytovala vzor západným vládcom a svetským a duchovným patrónom. Napríklad byzantské hodvábne textílie, často tkané alebo vyšívané podľa vzorov zvieracích aj ľudských postáv, prvé často odrážajúce tradície pochádzajúce oveľa východnejšie, neboli v kresťanskom svete takmer až do konca ríše. Tieto boli vyrobené, ale pravdepodobne nie celkom, v cisárskych dielňach v Konštantínopole, o ktorých operáciách nevieme takmer nič - podobné dielne sa často predpokladajú pre iné umenie, s ešte menším počtom dôkazov. Zlatý základný štýl v mozaikách, ikonách a miniatúrach rukopisov bol v celej Európe v období gotiky bežný. Niektoré ďalšie dekoratívne umenia boli menej rozvinuté. Byzantská keramika len zriedka vystúpi nad úroveň príťažlivého ľudového umenia, a to napriek starovekému gréckemu dedičstvu a pôsobivej budúcnosti v osmanskom období İznik wares a iných druhov keramiky.

Koptské umenie Egypta sa vydalo inou cestou, keď sa koptská cirkev v polovici 5. storočia oddelila, už ju štát nikdy nepodporoval a pôvodné egyptské vplyvy dominovali v tom, že vytvorili úplne nerealistický a trochu naivný štýl veľkookých postáv. plávajúce v prázdnom priestore. To bolo schopné veľkej expresivity a viedlo „východnú“ zložku byzantského umenia k logickým záverom. Koptská výzdoba používala zložité geometrické vzory, často predvídajúce islamské umenie. Vďaka mimoriadne dobrému zachovaniu egyptských hrobov vieme o textíliách, ktoré používajú tí menej majetní v Egypte, viac ako kdekoľvek inde. Často boli komplikovane zdobené figurálnymi a vzorovanými vzormi. Ostatné miestne tradície v Arménsku, Sýrii, Gruzínsku a inde vykazovali spravidla menšiu náročnosť, ale často ráznejší charakter ako umenie Konštantínopolu a niekedy, obzvlášť v architektúre, zrejme mali vplyv aj v západnej Európe. Napríklad figurálna monumentálna plastika na vonkajšej strane kostolov sa tu objavuje niekoľko storočí predtým, ako je vidieť na Západe. [14]

Umenie v období migrácie popisuje umenie „barbarských“ germánskych a východoeurópskych národov, ktoré boli na cestách, a potom sa usadili v bývalej rímskej ríši, v období migrácie od približne 300 do 700 rokov pokrýva všeobecný pojem široký rozsah etnických skupín. alebo regionálne štýly vrátane raného anglosaského umenia, vizigótskeho umenia, vikingského umenia a merovingovského umenia, pričom všetky využívali zvierací štýl a geometrické motívy odvodené od klasického umenia. V tomto období dosiahol zvierací štýl oveľa abstrahovanejšiu podobu ako v predchádzajúcom skýtskom umení alebo laténskom štýle. Väčšina výtvarných diel bola malých a prenosných a tie, ktoré prežili, sú väčšinou šperky a kovy, pričom umenie je vyjadrené v geometrických alebo schematických návrhoch, často krásne koncipovaných a vyrobených, s niekoľkými ľudskými postavami a bez snahy o realizmus. Raný anglosaský hrob zo Sutton Hoo patrí medzi najlepšie príklady.

Keď boli „barbarské“ národy christianizované, tieto vplyvy interagovali s postklasickou stredomorskou kresťanskou umeleckou tradíciou a novými formami, ako je iluminovaný rukopis [15] a skutočne mince, ktoré sa pokúšali napodobniť rímske provinčné mince a byzantské typy. Skoré razenie mincí ako sceat ukazuje, že dizajnéri sú úplne nepoužití na to, aby zobrazovali hlavu v profile, ktorá sa s problémom stretáva rôznymi spôsobmi.

Pokiaľ ide o rozsiahlejšie diela, existujú odkazy na anglosaské drevené pohanské sochy, všetky sú už stratené, a v severskom umení sa tradícia vyrezávaných runových kameňov udržala aj po ich obrátení na kresťanstvo. Škótske keltské pikty tiež vyrezávali kamene pred a po obrátení a výrazná anglosaská a írska tradícia veľkých vonkajších vyrezávaných krížov môže odrážať staršie pohanské diela. Vikingské umenie z neskorších storočí v Škandinávii a častiach Britských ostrovov zahŕňa prácu z pohanského aj kresťanského prostredia a bolo jedným z posledných kvetov tejto širokej skupiny štýlov.

Anglosaská strieborná sceat, Kent, c. 720. Diademed hlava, držiaca krížny reverz, had s vlčia hlavou.

Časti nórskych drevených dverí, 12. storočie, v štýle Urnes

Ostrovné umenie sa týka výrazného štýlu, ktorý sa v Írsku a Británii nachádza asi od 7. storočia do asi 10. storočia, neskôr v Írsku a niektorých častiach Škótska. V štýle sa spájalo tradície keltského umenia, germánskeho migračného obdobia anglosaských a kresťanských foriem knihy, vysokých krížov a liturgickej kovovýroby.

Extrémne detailná geometrická, prekladaná a štylizovaná zvieracia výzdoba s formami odvodenými zo svetských kovoobrábaní, ako sú brošne, sa odvážne šíri po rukopisoch, spravidla evanjeliových knihách, ako je napríklad Kniha Kells, s celými stranami kobercov venovanými takýmto dizajnom a vývojom veľkých dekorácií. a historizované počiatočné. Ľudských postáv bolo veľmi málo - najčastejšie to boli portréty evanjelistu - a tieto boli hrubé, aj keď dôsledne nasledovali modely neskorej antiky.

Ostrovný rukopisný štýl preniesla na kontinent hiberno-škótska misia a jeho antiklasická energia bola mimoriadne dôležitá pri formovaní neskorších stredovekých štýlov. Vo väčšine neskoroantických rukopisov bol text a výzdoba zreteľne oddelené, aj keď niektoré iniciály sa začali zväčšovať a prepracovávať, ale veľké ostrovné rukopisy niekedy na začiatku evanjelií alebo na prvé iniciály alebo prvých pár slov (pozri ilustráciu) zaberú celú stránku. ďalšie časti knihy. Umožnenie „práva túlať sa“ dekorácii malo mať veľký vplyv na románske a gotické umenie vo všetkých médiách.

Budovy kláštorov, pre ktoré boli ostrovné knihy evanjelia vyrobené, boli vtedy malé a dali sa spravodlivo nazvať primitívnymi, najmä v Írsku. Stále častejšie existovali ďalšie dekorácie kostolov, pokiaľ možno z drahých kovov, a niekoľko z nich prežilo, podobne ako kalich Ardagh, spolu s väčším počtom mimoriadne ozdobených a jemne vyrobených kúskov svetských šperkov vysokého postavenia, ktoré keltské brošne pravdepodobne nosili. hlavne mužmi, z ktorých je brošňa Tara najokázalejšia.

„Franco-Saxon“ je výraz pre školu neskorej karolínskej iluminácie v severovýchodnom Francúzsku, ktorá používala dekoráciu ostrovného štýlu vrátane super veľkých iniciál, niekedy v kombinácii s figurálnymi obrázkami typickými pre súčasné francúzske štýly. „Najhúževnatejší zo všetkých karolínskych štýlov“ pokračoval až do 11. storočia. [16]

Karolínska verzia ostrovného štýlu - porovnajte vyššie uvedený „Liber generationis“.

Francúzsko-saské „In principio“, 871-3.

Románsky prepletený, „obývaný“ figúrami, Anglicko, 1190–1200.

Typické gotické pero prekvitá v neilustrovanej pracovnej kópii Jánovho evanjelia v angličtine, koniec 14. storočia.

Islamské umenie v stredoveku nespadá do rámca tohto článku, ale bolo široko importované a obdivované európskymi elitami a jeho vplyv je potrebné spomenúť. [17] Islamské umenie pokrýva široké spektrum médií vrátane kaligrafie, ilustrovaných rukopisov, textilu, keramiky, kovovýroby a skla a odkazuje na umenie moslimských krajín na Blízkom východe, v islamskom Španielsku a severnej Afrike, aj keď nie vždy Moslimskí umelci alebo remeselníci. Sklárska výroba napríklad zostala po celé obdobie židovskou špecializáciou a kresťanské umenie, ako v koptskom Egypte, najmä v predchádzajúcich storočiach pokračovalo v udržiavaní určitých kontaktov s Európou. Začala sa raná formatívna fáza od 600 do 900 a vývoj regionálnych štýlov od roku 900. Rané islamské umenie používalo mozaikových umelcov a sochárov vyškolených v byzantských a koptských tradíciách. [18] Islamské umenie používalo namiesto nástenných malieb maľované dlaždice už v rokoch 862-3 (vo Veľkej mešite Kairouan v modernom Tunisku), ktoré sa rozšírili aj do Európy. [19] Podľa Johna Ruskina obsahuje Dóžov palác v Benátkach „tri prvky v presne rovnakých pomeroch - rímsky, lombardský a arabský. Je to centrálna budova sveta. Dejiny gotickej architektúry sú dejinami zdokonaľovanie a spiritualizácia severnej práce pod jej vplyvom “. [20]

Islamskí vládcovia kontrolovali na rôznych miestach časti južného Talianska a väčšinu moderného Španielska a Portugalska, ako aj Balkán, pričom všetky si udržali početnú kresťanskú populáciu. Kresťanskí križiaci rovnako vládli islamskému obyvateľstvu. Križiacke umenie je predovšetkým hybridom katolíckych a byzantských štýlov s malým islamským vplyvom, ale mozarabské umenie kresťanov v Al Andaluze zrejme ukazuje značný vplyv islamského umenia, aj keď výsledky sa len málo podobajú súčasným islamským dielam. Islamský vplyv možno vysledovať aj v hlavnom prúde západného stredovekého umenia, napríklad na románskom portáli v Moissacu v južnom Francúzsku, kde v oboch dekoratívnych prvkoch, ako vrúbkované okraje k dverám, ukazuje kruhové dekorácie na preklade vyššie, a tiež v tom mať Kristus vo Veličenstvu obklopený hudobníkmi, čo sa malo stať bežnou črtou západných nebeských scén, a pravdepodobne pochádza z obrazov islamských kráľov na ich diwane. [21] Kaligrafia, ornament a dekoratívne umenie boli spravidla dôležitejšie ako na Západe. [22]

Hispánsko-moreské hrnčiarske výrobky zo Španielska sa najskôr vyrábali v Al-Andaluze, ale potom sa zdá, že moslimskí hrnčiari emigrovali do oblasti kresťanskej Valencie, kde vyrábali dielo, ktoré sa vyvážalo do kresťanských elít v celej Európe [23] iné druhy islamských luxusný tovar, predovšetkým hodvábny textil a koberce, pochádzal zo všeobecne bohatšieho [24] samotného východného islamského sveta (islamské kanály do Európy západne od Nílu však neboli bohatšie), [25] pričom mnohé prechádzali Benátkami. [26] Luxusné výrobky dvorskej kultúry, ako sú hodváb, slonovina, drahé kamene a šperky, však boli do Európy dovážané väčšinou iba v nedokončenej forme a vyrábané do konečného výrobku, ktorý miestni stredovekí remeselníci označili ako „východný“. [27] Neboli na nich vyobrazenia náboženských výjavov a boli zvyčajne ozdobené ornamentom, čo ich na Západe uľahčovalo prijatie [28], [28] v neskorom stredoveku skutočne existovala móda pre pseudokufické napodobeniny arabského písma používané dekoratívne v západnom umení.

Predrománsky je termín pre architektúru a do určitej miery obrazové a prenosné umenie, ktoré sa pôvodne nachádzalo v južnej Európe (Španielsko, Taliansko a južné Francúzsko) od obdobia neskorej antiky do začiatku románskeho obdobia v 11. storočí. Severoeurópske umenie sa postupne stáva súčasťou hnutia po christianizácii, pretože asimiluje postklasické štýly. Karolínske umenie Franskej ríše, najmä moderné Francúzsko a Nemecko, zhruba od roku 780 do 900, má svoj názov podľa Karola Veľkého a je umením dvorského kruhu a niekoľkých kláštorných centier pod cisárskou záštitou, ktoré sa vedome snažilo oživiť „rímske“ štýly. a štandardy, ako sa na nové impérium Západu hodia. Niektoré centrá karolínskej produkcie boli tiež priekopníkmi expresívnych štýlov v dielach ako Utrechtský žaltár a Ebbo Evanjeliá. Kresťanská monumentálna plastika je zaznamenaná po prvý raz a zobrazenie ľudskej postavy v naratívnych scénach sa prvýkrát stalo sebavedomým v severnom umení. Karolínska architektúra produkovala väčšie budovy, než aké boli k dispozícii od rímskych čias, a západné práce a ďalšie inovácie. [29]

Po páde dynastie nastala prestávka, kým nová dynastia neprinesie v Nemecku oživenie ottonským umením, zameraným opäť na dvor a kláštory, s umením, ktoré smeruje k veľkej expresivite prostredníctvom jednoduchých foriem, ktoré dosahujú monumentálnosť aj v malých dielach, ako je slonovina reliéfy a rukopisné miniatúry, predovšetkým tie z Reichenauskej školy, ako napríklad Perikopy Henricha II. (1002–1012). Neskoršie anglosaské umenie v Anglicku, zhruba od roku 900, bolo expresívne veľmi odlišným spôsobom, pričom rozrušené postavy a dokonca drapérie boli možno najlepšie znázornené na mnohých perokresbách v rukopisoch. Mozarabské umenie kresťanského Španielska malo silný islamský vplyv a úplný nedostatok záujmu o realizmus v jeho brilantne zafarbených miniatúrach, kde sú postavy prezentované ako úplne ploché vzory. Oba tieto mali vo Francúzsku ovplyvniť formovanie románskeho štýlu. [30]

Carolingian Evangelist portrait from the Codex Aureus of Lorsch, using a Late Antique model, late 8th century

Ďalší karolínsky portrét evanjelistu v grécko/byzantskom realistickom štýle, pravdepodobne od gréckeho výtvarníka, tiež z konca 8. storočia. [31]

Miniatúra Mozarabic Beatus, koniec 10. storočia.

Bamberská apokalypsa z Ottonskej školy Reichenau dosahuje monumentálnosť v malom. 1 000 - 1020.

Románske umenie sa vyvíjalo v období od asi 1 000 do nástupu gotického umenia v 12. storočí v spojení so vznikom mníšstva v západnej Európe. Tento štýl sa pôvodne vyvíjal vo Francúzsku, ale potom sa rozšíril do kresťanského Španielska, Anglicka, Flámska, Nemecka, Talianska a ďalších krajín, aby sa stal prvým stredovekým štýlom, ktorý sa našiel v celej Európe, aj keď s regionálnymi rozdielmi. [32] Príchod štýlu sa zhodoval s veľkým nárastom stavby kostolov a vo veľkosti katedrál a väčších kostolov boli mnohé z nich prestavané v nasledujúcich obdobiach, ale často dosiahli zhruba súčasnú veľkosť v románskom období. Románskej architektúre dominujú hrubé múry, mohutné stavby koncipované ako jediná organická forma, s klenutými strechami a oknami a oblúkmi s okrúhlou hlavou.

Figuratívna plastika, pôvodne farebne namaľovaná, hrá v týchto budovách neodmysliteľnú a dôležitú úlohu, v hlavných mestách stĺpov, ako aj v okolí pôsobivých portálov, zvyčajne sústredených na tympanóne nad hlavnými dverami, ako v opátstve Vézelay a katedrále Autun. Reliéfy sú oveľa bežnejšie ako voľne stojace sochy z kameňa, ale románsky reliéf sa stal oveľa vyšším, pričom niektoré prvky boli úplne oddelené od steny vzadu. Dôležité sú aj veľké rezby, najmä maľované drevené krucifixy ako Gero kríž od samého začiatku obdobia a postavy Panny Márie ako zlatá madona z Essenu. Royalty a vyšší klérus začali objednávať podobizne pre hrobky v životnej veľkosti. Niektoré kostoly mali obrovské páry bronzových dverí zdobených naratívnymi reliéfnymi panelmi, ako napríklad Hniezdne dvere alebo Hildesheim, „prvé zdobené bronzové dvere odliate v jednom kuse na Západe od rímskych čias“, a pravdepodobne najlepšie pred renesanciou. [33]

Väčšina kostolov mala rozsiahle fresky, ktoré typická schéma mala Kristus vo Veličenstvu na východnom (oltárnom) konci, a Posledný súd na západnom konci nad dverami a scény z Kristov život tvárou v tvár typologicky zhodným starozákonným výjavom na stenách lode. „Najväčšia zachovaná pamiatka románskej nástennej maľby“, výrazne zmenšená oproti tomu, čo tam pôvodne bolo, je v opátskom kostole Saint-Savin-sur-Gartempe pri Poitiers, kde je zaoblená valená klenba lode, krypty, portika a ďalších. oblasti uchovávajú väčšinu svojich obrazov. [34] Ekvivalentný cyklus v Sant'Angelo in Formis na Capue v južnom Taliansku talianskymi maliarmi vyškolenými Grékmi ilustruje pretrvávajúcu prevahu byzantského štýlu vo veľkej časti Talianska. [35]

Románska plastika a maľba je často mimoriadne dynamická a expresívna a z hľadiska ikonografie veľmi vynaliezavá - vybrané predmety a ich spracovanie. Napriek tomu, že mnohé prvky absorbované klasickým umením sú súčasťou románskeho štýlu, románski umelci len zriedka zamýšľali dosiahnuť akýkoľvek druh klasického efektu, snáď okrem mosanského umenia. [36] Ako umenie začalo vnímať širšiu časť populácie, a kvôli výzvam vyplývajúcim z nových heréz sa umenie stalo viac didaktickým a miestny kostol „Bibliou chudobných“. At the same time grotesque beasts and monsters, and fights with or between them, were popular themes, to which religious meanings might be loosely attached, although this did not impress St Bernard of Clairvaux, who famously denounced such distractions in monasteries:

But in the cloister, in the sight of the reading monks, what is the point of such ridiculous monstrosity, the strange kind of shapely shapelessness? Why these unsightly monkeys, why these fierce lions, why the monstrous centaurs, why semi-humans, why spotted tigers, why fighting soldiers, why trumpeting huntsmen? . In short there is such a variety and such a diversity of strange shapes everywhere that we may prefer to read the marbles rather than the books. [37]

He might well have known the miniature at left, which was produced at Cîteaux Abbey before the young Bernard was transferred from there in 1115. [38]

During the period typology became the dominant approach in theological literature and art to interpreting the bible, with Old Testament incidents seen as pre-figurations of aspects of the life of Christ, and shown paired with their corresponding New Testament episode. Often the iconography of the New Testament scene was based on traditions and models originating in Late Antiquity, but the iconography of the Old Testament episode had to be invented in this period, for lack of precedents. New themes such as the Tree of Jesse were devised, and representations of God the Father became more acceptable. The vast majority of surviving art is religious. Mosan art was an especially refined regional style, with much superb metalwork surviving, often combined with enamel, and elements of classicism rare in Romanesque art, as in the Baptismal font at St Bartholomew's Church, Liège, or the Shrine of the Three Kings at Cologne, one of a number of surviving works by Nicholas of Verdun, whose services were sought across north-western Europe.

Stained glass became a significant art-form in the period, though little Romanesque glass survives. In illuminated manuscripts the bible became a new focus of intensive decoration, with the psalter also remaining important. The strong emphasis on the suffering of Christ and other sacred figures entered Western art in this period, a feature that strongly distinguishes it from both Byzantine and classical art for the remainder of the Middle Ages and beyond. The Gero Cross of 965-970, at the cusp of Ottonian and Romanesque art, has been called the first work to exhibit this. [39] The end of the Romanesque period saw the start of the greatly increased emphasis on the Virgin Mary in theology, literature and so also art that was to reach its full extent in the Gothic period.

Painted ceiling of a Spanish crypt

Jonah swallowed by the whale, capital in the nave of Mozac Abbey

The 12th-century frescos in St Botolph's Church, England, are part of the 'Lewes Group' of Romanesque paintings created for Lewes Priory. [40]

Gothic art is a variable term depending on the craft, place and time. The term originated with the Gothic architecture which developed in France from about 1137 with the rebuilding of the Abbey Church of St Denis. As with Romanesque architecture, this included sculpture as an integral part of the style, with even larger portals and other figures on the facades of churches the location of the most important sculpture, until the late period, when large carved altarpieces and reredos, usually in painted and gilded wood, became an important focus in many churches. Gothic painting did not appear until around 1200 (this date has many qualifications), when it diverged from Romanesque style. A Gothic style in sculpture originates in France around 1144 and spread throughout Europe, becoming by the 13th century the international style, replacing Romanesque, though in sculpture and painting the transition was not as sharp as in architecture.

The majority of Romanesque cathedrals and large churches were replaced by Gothic buildings, at least in those places benefiting from the economic growth of the period—Romanesque architecture is now best seen in areas that were subsequently relatively depressed, like many southern regions of France and Italy, or northern Spain. The new architecture allowed for much larger windows, and stained glass of a quality never excelled is perhaps the type of art most associated in the popular mind with the Gothic, although churches with nearly all their original glass, like the Sainte-Chapelle in Paris, are extremely rare anywhere, and unknown in Britain.

Most Gothic wall-paintings have also disappeared these remained very common, though in parish churches often rather crudely executed. Secular buildings also often had wall-paintings, although royalty preferred the much more expensive tapestries, which were carried along as they travelled between their many palaces and castles, or taken with them on military campaigns—the finest collection of late-medieval textile art comes from the Swiss booty at the Battle of Nancy, when they defeated and killed Charles the Bold, Duke of Burgundy, and captured all his baggage train. [41]

As mentioned in the previous section, the Gothic period coincided with a greatly increased emphasis on the Virgin Mary, and it was in this period that the Virgin and Child became such a hallmark of Catholic art. Saints were also portrayed far more often, and many of the range of attributes developed to identify them visually for a still largely illiterate public first appeared.

During this period panel painting for altarpieces, often polyptyches and smaller works became newly important. Previously icons on panels had been much more common in Byzantine art than in the West, although many now lost panel paintings made in the West are documented from much earlier periods, and initially Western painters on panel were very largely under the sway of Byzantine models, especially in Italy, from where most early Western panel paintings come. The process of establishing a distinct Western style was begun by Cimabue and Duccio, and completed by Giotto, who is traditionally regarded as the starting point for the development of Renaissance painting. Most panel painting remained more conservative than miniature painting however, partly because it was seen by a wide public.

International Gothic describes courtly Gothic art from about 1360 to 1430, after which Gothic art begins to merge into the Renaissance art that had begun to form itself in Italy during the Trecento, with a return to classical principles of composition and realism, with the sculptor Nicola Pisano and the painter Giotto as especially formative figures. The Très Riches Heures du Duc de Berry is one of the best known works of International Gothic. The transition to the Renaissance occurred at different times in different places - Early Netherlandish painting is poised between the two, as is the Italian painter Pisanello. Outside Italy Renaissance styles appeared in some works in courts and some wealthy cities while other works, and all work beyond these centres of innovation, continued late Gothic styles for a period of some decades. The Protestant Reformation often provided an end point for the Gothic tradition in areas that went Protestant, as it was associated with Catholicism.

The invention of a comprehensive mathematically based system of linear perspective is a defining achievement of the early-15th-century Italian Renaissance in Florence, but Gothic painting had already made great progress in the naturalistic depiction of distance and volume, though it did not usually regard them as essential features of a work if other aims conflicted with them, and late Gothic sculpture was increasingly naturalistic. In the mid-15th century Burgundian miniature (right) the artist seems keen to show his skill at representing buildings and blocks of stone obliquely, and managing scenes at different distances. But his general attempt to reduce the size of more distant elements is unsystematic. Sections of the composition are at a similar scale, with relative distance shown by overlapping, foreshortening, and further objects being higher than nearer ones, though the workmen at left do show finer adjustment of size. But this is abandoned on the right where the most important figure is much larger than the mason.

The end of the period includes new media such as prints along with small panel paintings these were frequently used for the emotive andachtsbilder ("devotional images") influenced by new religious trends of the period. These were images of moments detached from the narrative of the Passion of Christ designed for meditation on his sufferings, or those of the Virgin: the Man of Sorrows, Pietà, Veil of Veronica or Arma Christi. The trauma of the Black Death in the mid-14th century was at least partly responsible for the popularity of themes such as the Dance of Death a Memento mori. In the cheap blockbooks with text (often in the vernacular) and images cut in a single woodcut, works such as that illustrated (left), the Ars Moriendi (Art of Dying) and typological verse summaries of the bible like the Speculum Humanae Salvationis (Mirror of Human Salvation) were the most popular.

Renaissance Humanism and the rise of a wealthy urban middle class, led by merchants, began to transform the old social context of art, with the revival of realistic portraiture and the appearance of printmaking and the self-portrait, together with the decline of forms like stained glass and the illuminated manuscript. Donor portraits, in the Early Medieval period largely the preserve of popes, kings and abbots, now showed businessmen and their families, and churches were becoming crowded with the tomb monuments of the well-off.

The book of hours, a type of manuscript normally owned by laymen, or even more often, laywomen, became the type of manuscript most often heavily illustrated from the 14th century onwards, and also by this period, the lead in producing miniatures had passed to lay artists, also very often women. In the most important centres of illumination, Paris and in the 15th century the cities of Flanders, there were large workshops, exporting to other parts of Europe. Other forms of art, such as small ivory reliefs, stained glass, tapestries and Nottingham alabasters (cheap carved panels for altarpieces) were produced in similar conditions, and artists and craftsmen in cities were usually covered by the guild system—the goldsmith's guild was typically among the richest in a city, and painters were members of a special Guild of St Luke in many places.

Secular works, often using subjects concerned with courtly love or knightly heroism, were produced as illuminated manuscripts, carved ivory mirror-cases, tapestries and elaborate gold table centrepieces like nefs. It begins to be possible to distinguish much greater numbers of individual artists, some of whom had international reputations. Art collectors begin to appear, of manuscripts among the great nobles, like John, Duke of Berry (1340–1416) and of prints and other works among those with moderate wealth. In the wealthier areas tiny cheap religious woodcuts brought art in an approximation of the latest style even into the homes of peasants by the late 15th century.

The oldest Byzantine icon of Mary, c. 600, encaustic, at Saint Catherine's Monastery retains much of Greek realist style.

Romanesque statue of the Virgin as Seat of Wisdom, 12th century

The "Ravensburger Schutzmantelmadonna", painted limewood of ca 1480, Virgin of Mercy type. Attributed to Michel Erhart.

"Hunt of the Unicorn Annunciation" (ca. 1500) from a Netherlandish Book of Hours collected by John Pierpont Morgan. For the complicated iconography, see Hortus conclusus

Medieval art had little sense of its own art history, and this disinterest was continued in later periods. The Renaissance generally dismissed it as a "barbarous" product of the "Dark Ages", and the term "Gothic" was invented as a deliberately pejorative one, first used by the painter Raphael in a letter of 1519 to characterise all that had come between the demise of Classical art and its supposed 'rebirth' in the Renaissance. The term was subsequently adopted and popularised in the mid 16th century by the Florentine artist and historian, Giorgio Vasari, who used it to denigrate northern European architecture generally. Illuminated manuscripts continued to be collected by antiquarians, or sit unregarded in monastic or royal libraries, but paintings were mostly of interest if they had historical associations with royalty or others. The long period of mistreatment of the Westminster Retable by Westminster Abbey is an example until the 19th century it was only regarded as a useful piece of timber. But their large portrait of Richard II of England was well looked after, like another portrait of Richard, the Wilton Diptych (illustrated above). As in the Middle Ages themselves, other objects have often survived mainly because they were considered to be relics.

There was no equivalent for pictorial art of the "Gothic survival" found in architecture, once the style had finally died off in Germany, England and Scandinavia, and the Gothic Revival long focused on Gothic Architecture rather than art. The understanding of the succession of styles was still very weak, as suggested by the title of Thomas Rickman's pioneering book on English architecture: An Attempt to discriminate the Styles of English Architecture from the Conquest to the Reformation (1817). This began to change with a vengeance by the mid-19th century, as appreciation of medieval sculpture and its painting, known as Italian or Flemish "Primitives", became fashionable under the influence of writers including John Ruskin, Eugène Viollet-le-Duc, and Pugin, as well as the romantic medievalism of literary works like Sir Walter Scott's Ivanhoe (1819) and Victor Hugo's Hrbáč Notre Dame (1831). Early collectors of the "Primitives", then still relatively cheap, included Prince Albert.

Among artists the German Nazarene movement from 1809 and English Pre-Raphaelite Brotherhood from 1848 both rejected the values of at least the later Renaissance, but in practice, and despite sometimes depicting medieval scenes, their work draws its influences mostly from the Early Renaissance rather than the Gothic or earlier periods - the early graphic work of John Millais being something of an exception. [43] William Morris, also a discriminating collector of medieval art, absorbed medieval style more thoroughly into his work, as did William Burges.

By the later 19th century many book-illustrators and producers of decorative art of various kinds had learned to use medieval styles successfully from the new museums like the Victoria & Albert Museum set up for this purpose. At the same time the new academic field of art history, dominated by Germany and France, concentrated heavily on medieval art and was soon very productive in cataloguing and dating the surviving works, and analysing the development of medieval styles and iconography though the Late Antique and pre-Carolingian period remained a less explored "no-man's land" until the 20th century. [44]

Franz Theodor Kugler was the first to name and describe Carolingian art in 1837 like many art historians of the period he sought to find and promote the national spirit of his own nation in art history, a search begun by Johann Gottfried Herder in the 18th century. Kugler's pupil, the great Swiss art historian Jacob Burckhardt, though he could not be called a specialist in medieval art, was an important figure in developing the understanding of it. Medieval art was now heavily collected, both by museums and private collectors like George Salting, the Rothschild family and John Pierpont Morgan.

After the decline of the Gothic Revival, and the Celtic Revival use of Insular styles, the anti-realist and expressive elements of medieval art have still proved an inspiration for many modern artists.

German-speaking art historians continued to dominate medieval art history, despite figures like Émile Mâle (1862–1954) and Henri Focillon (1881–1943), until the Nazi period, when a large number of important figures emigrated, mostly to Britain or America, where the academic study of art history was still developing. These included the elderly Adolph Goldschmidt and younger figures including Nikolaus Pevsner, Ernst Kitzinger, Erwin Panofsky, Kurt Weitzmann, Richard Krautheimer and many others. Meyer Schapiro had immigrated as a child in 1907.

The great majority of narrative religious medieval art depicted events from the Bible, where the majority of persons shown had been Jewish. But the extent to which this was emphasized in their depictions varied greatly. During the Middle Ages some Christian art was used as a way to express prejudices and commonly held negative views.

In Medieval Europe between the 5th and 15th century many Christians viewed Jews as enemies and outsiders due to a variety of factors. [45] They also tended to hate them for being both culturally and religiously different as well as because of religious teachings that held negative views of Jewish people such as portrayals of the Antichrist as Jewish. [46] The Jewish people's economic position as moneylenders, coupled with royal protections that were given to them, created a strained relationship between Jews and Christians. This strain manifested itself in several ways, one of which was through the creation of antisemitic and anti-Judaism art and propaganda that served the purpose of discrediting both Jews and their religious beliefs as well as spreading these beliefs even further into society. Late medieval images of Ecclesia and Synagoga represented the Christian doctrine of supersessionism, whereby the Christian New Covenant had replaced the Jewish Mosaic covenant [47] Sara Lipton has argued that some portrayals, such as depictions of Jewish blindness in the presence of Jesus, were meant to serve as a form of self-reflection rather than be explicitly anti-Semitic. [48]

In her 2013 book Saracens, Demons, and Jews, Debra Higgs Strickland argues that negative portrayals of Jews in medieval art can be divided into three categories: art that focused on physical descriptions, art that featured signs of damnation, and images that depicted Jews as monsters. Physical depictions of Jewish people in medieval Christian art were often men with pointed Jewish hats and long beards, which was done as a derogatory symbol and to separate Jews from Christians in a clear manner. This portrayal would grow more virulent over time, however Jewish women lacked similar distinctive physical descriptions in high medieval Christian art. [49] Art that depicted Jewish people in scenes that featured signs of damnation is believed to have stemmed from the Christian belief that Jews were responsible for the murder of Christ, which has led to some artistic representations featured Jews crucifying Christ. [50] Jewish people were sometimes seen as outsiders in Christian dominated societies, which Strickland states developed into the belief that Jews were barbarians, which eventually expanded into the idea that Jewish people were monsters that rejected the "True Faith". [51] Some art from this time period combined these concepts and morphed the stereotypical Jewish beard and pointed hat imagery with that of monsters, creating art that made the Jew synonymous with a monster. [51]

The reasons for these negative depictions of Jews can be traced back to many sources, but mainly stem from the Jews being charged with deicide, their religious and cultural differences from their cultural neighbors, and how the antichrist was often depicted as Jewish in medieval writings and texts. The Jews were recently blamed for the death of Christ and were thus negatively depicted by the Christians in both art and scripture alike. [52] The tensions between Jews and Christians were incredibly high and this caused various stereotypes about Jews to form and become commonplace in their artistic depiction. Some of the attributes seen distinguishing Jews from their Christian counterparts in pieces of art are pointed hats, hooked and crooked noses, and long beards. By including these attributes in the portrayal of Jews in art, Christians succeeded in ‘othering’ Jews more than they already were and made them seem even more ostracized and segregated from the general population than they already were. Not only were these attributes added into depictions of Jewish People, they were generally portrayed as villainous and monstrous because of their supposed murder of Christ as well their rejection of Christ as the messiah. [52] This, coupled with the fact that they lived in largely insular groups separated them greatly from their Christian neighbors and caused a lasting rift between the groups that are reflected in the medieval art.


Romanesque Art

The period of Romanesque Art started around 1000 AD and lasted to around 1300 with the beginning of the Gothic Art period. Art prior to that is called pre-Romanesque. Romanesque art was influenced by both the Romans and Byzantine Art. Its focus was on religion and Christianity. It included architectural details like stained glass art, large murals on walls and domed ceilings, and carvings on buildings and columns. It also included illuminated manuscript art and sculpture.


Middle Ages Art

The Middle Ages have received their named based on the impression of a relative lack of progress and productivity in the length of time between antiquity and the Renaissance. Despite the early widespread belief that these were”Dark Ages”, the art that remains testifies to a devout and creative people, more innovative than often credited.

Unlike contemporary art practice when pieces are meant to be displayed in a museum or gallery, art in the Middle Ages was almost exclusively commissioned by the church. Even private commissions by individuals were generally related to religion in theme and purpose. Despite common themes and styles, medieval art was created in a variety of media, including painting on board, painting on manuscript, glass, tile, and sculpture in ivory and wood.

Stained Glass

Stained glass windows have become a rather iconic element of Catholic and Anglican churches. Ornamental windows are most commonly seen in the Middle Ages in the churches, but some wealthier individuals included stained glass in their personal chapels within their castles or even, though rarely, in secular contexts. With increased architectural technology available, windows could become bigger allowing more space for decoration and more light to enter the space. Stained glass windows are produced by placing pieces of coloured glass in an iron framework. The glass could then be painted to provide additional detail, like facial features.

As a significant percentage of the population was illiterate, Middles Ages art became necessary for didactic purposes. Windows can be organized to relate biblical narratives such as the crucifixion or last judgment. Other windows contained biblical iconography including symbols of the evangelists or lives of the saints.

In the later medieval period when Gothic architecture reached its prime, some church walls appeared to completely disappear and be replaced with glass. The ability to incorporate so many windows provided more space for depicting narratives, but also brought in much-needed natural light into the church. Above the entranceway, on the façade, many churches exhibit a large rose window, which is circular in shape unlike the more typical rectangular windows.

In Northern and Western Europe stained glass became one of the most prominent forms of church decoration, but in Southern Europe, particularly areas that came in contact with the Eastern Orthodox Church, mosaics were more common. The apse is perhaps the most visible point in a church when the congregation is seated and thus became a special location for mosaics, principally images of God the Father or the Trinity. Depending on the beliefs of the commissioning body, the image of God could be stern and forbidding, as in the Old Testament God, or he could be portrayed as forgiving and peaceful, more akin to the New Testament God.

Within other areas churches mosaics were used to decorate wall and ceiling space. Biblical narratives and patrons of the church were common subjects for mosaics. Using small pieces of glass, ceramic, or other material could not provide quite as precise detailing as is possible in paint, but the shimmering reflection off the varied surfaces creating a mystic aurora around the works.

Iluminované rukopisy

Though most of the population was illiterate, the monks and nuns in the abbeys and convents led extremely productive lives emphasizing the accumulation and spread of knowledge. Time throughout the day would be devoted to work on manuscripts of biblical and secular texts. Before the invention of the printing press, books had to be written and copied by hand in order to reach an audience.

While some texts contain solely writing, most become works of art unrivaled by contemporary book projects. Illustrations accompanied the text and other decorative elements were added including ornate letters at the start of a chapter and borders. It could take months or years of concentrated labour to produce a single work, and as such, they were extremely expensive and highly valued commodities in the medieval world.

It also became common practice for wealthy men and women to commission their own illuminated manuscripts for personal use. These were referred to as Books of Hours because of the prayers and schedules contained within. Despite being a project outside the Church, the use of artistic items for private prayer is evidence of the devotion of the Middle Ages.

In addition to the detailed worked within, some books received heavily decorated book covers. Some surviving covers are carved in ivory to make the closed book as much of a centerpiece as the illustration within. The relatively small scale of the covers demonstrates the masterful craftsmanship exhibited in sculpture in the Middle Ages.

Icon Paintings

Within the Eastern Orthodox tradition, icon paintings were used as a means of devotion and meditation. The figure of a saint or the Virgin Mary and Child is placed in front of a gold leaf background, often with scenes from the saint’s life surrounding in the central image. When placed in the dim, candle-lit space of a church or cathedral, the sheen of the gold would lend an otherworldly feeling to the otherwise static work. Icon paintings were controversial in the Middle Ages because of concerns regarding making graven images as prohibited in the Ten Commandments. Despite the iconoclastic revolution, many stunning examples of Eastern Orthodox icons remain in museums and collections around the world.

Icon paintings and other paintings on board exhibit the contemporaneous perceptions of the human form as well as ideas of beauty. The figures are often out of proportion, generally being too long and with exaggerated and contorted features, particularly the fingers and the neck. Despite the imperfect renderings of the human figure, paintings were executed with a great degree of skill and detail. Egg tempera was the media used for painting and worked well with very finely haired brushes.

Middle Ages Art Conclusion

The Middle Ages were a period that lasted for almost a thousand years, and given the vast span of time and varied cultures throughout Europe, medieval art reflects this variety to a certain extent. With the vast percentage of Europeans being considered peasants, the main commissioning body was necessarily the Church. Because of this patronage, Middle Ages art was extremely religious in nature, even throughout the different media used. Beyond the subject matter, an interesting aspect that recurs in much medieval art is the theme of light and perception. Stained glass windows are designed to be seen with light pouring through and the gold in mosaics and icon paintings creating atmosphere for the works. To a modern eye, medieval art may seem static and awkward, but the ability to design not only the material but the way it will be perceived is highly sophisticated.


HUM1002 History of Art from Middle Ages

You likely noticed that during the two hundred years covered in this week’s study there were radical changes in how the human figure is depicted in Italy, from something that was highly stylized to an idealized form that looked more real yet was strongly influenced by the Classical Age of ancient Greece and Rome. In Northern Europe, however, depiction of the human form remained somewhat stylized.

Use the textbook and/or online sources to locate and capture three works of art.

  • one from the Early Renaissance (fourteenth century, 1300–1399)
  • one from the Northern European Renaissance (fifteenth century, 1400–1499)
  • one from the Italian Renaissance (fifteenth century, 1400–1499)

Your works of art must either be all paintings or all sculptures.

First, place images of your selected works in a Word document. Then do the following:


The Architecture of Classical Greece

The most noteworthy result of Pericles’ public-works campaign was the magnificent Parthenon, a temple in honor of the city’s patron goddess Athena. The architects Iktinos and Kallikrates and the sculptor Phidias began work on the temple in the middle of the 5th century B.C. The Parthenon was built atop the Acropolis, a natural pedestal made of rock that was the site of the earliest settlements in Athens, and Pericles invited other people to build there as well: In 437 B.C., for example, the architect Mnesikles started to build a grand gateway known as the Propylaia at its western end, and at the end of the century, artisans added a smaller temple for the Greek goddess Athena—this one in honor of her role as the goddess of victory, Athena Nike𠅊long with one for Athena and Erechtheus, an Athenian king. Still, the Parthenon remained the site’s main attraction.

Vedel si? Many of the sculptures from the Parthenon are on display at the British Museum in London. They are known as the Elgin Marbles.


Timeline of Art History – Art Movements and Styles

Below is a timeline of art movements throughout history. The beginning of art movements goes back to the dawn of humanity and is still an evolving story.

Before 500 ➤ Ancient Art

Egyptian, Greek/Hellenistic and Roman Art

500-1550 ➤ Medieval Art

Early Christian, Celtic, Byzantine, Coptic, Orthodox, Islamic, Romanesque and Gothic.

1400-1600 ➤ Renaissance Art

Includes Early Renaissance with its Late Gothic elements & Northern Renaissance from c. 1450 & Italian Renaissance aka High Renaissance (1492 to 1527). Coincides with Early Netherlandish(1450 to 1600. Also includes Late Renaissance/ Mannerism/ Transitional Period (1520-1600)


What were the different phases of the Renaissance?

In the interest of time, let's break this topic down into four broad categories.

The Pre- (or "Proto"-) Renaissance began in a northern enclave of present-day Italy sometime around 1150 or so. It didn't, at least initially, represent a wild divergence from any other Medieval art. What made the Proto-Renaissance important was that the area in which it began was stable enough to allow explorations in art to develop.

Fifteenth-century Italian Art, often (and not incorrectly) referred to as the "Early Renaissance", generally means artistic goings-on in the Republic of Florence between the years 1417 and 1494. (This doesn't mean nothing happened prior to 1417, by the way. The Proto-Renaissance explorations had spread to include artists throughout northern Italy.) Florence was the spot, for a number of factors, that the Renaissance period really caught hold and stuck.

Sixteenth-century Italian Art is a category which contains three separate topics. What we now call the "High Renaissance" was a relatively brief period which lasted from roughly 1495 to 1527. (This is the little window of time referred to when one speaks of Leonardo, Michelangelo, and Raphael.) The "Late Renaissance" took place between 1527 and 1600 (again, this is a rough time table) and included the artistic school known as Mannerism. Additionally, The Renaissance thrived in Benátky, an area so unique (and supremely disinterested with Mannerism) that an artistic "school" has been named in its honor.


Medieval Christian Art (c.600-1200) Types, History, Characteristics


Christ's Monogram Page (Chi Rho)
in the Book of Kells (c.800)
A treasure of medieval painting
and one of the greatest illuminated
gospel manuscripts from Ireland.

MEDIEVAL CULTURE
For information about the arts
of the Middle Ages in Europe,
see these resources:
Medieval Sculpture
Medieval Artists.

EVOLUTION OF VISUAL ART
For the chronology and dates
of key events in the evolution
of visual arts around the world
see: History of Art Timeline.

For centuries after the decline of Rome, Western Europe was cloaked in barbarian darkness. No city - not even Rome itself - could compare with the magnificence of Constantinople, Cordoba or Baghdad. Europe produced no science, no schools of medieval art, no architecture to compare with its former achievements. For 600 years (400-1000) it remained a cultural backwater. Only one institution survived: the Church. Indeed, the role of the church in maintaining Western civilization and culture was pivotal. It continued to be, for example, the main sponsor of monumental architecture and sculpture. In fact one could say that the line between Christianity and paganism was also the line between Roman civilization and barbarism.

Byzantine Medieval Christian Art

After the sack of Rome (c.450) the headquarters of the Christian Church moved to Constantinople (now Istanbul). Although mostly an Asiatic city, Constantinople ruled over a Byzantine empire that spread into Eastern and Southern Europe. Its principal art forms, included icon painting (derived from Egyptian tomb portraits), mural painting (in both tempera and fresco) and mosaic art. (But see the Byzantium-inspired Garima Gospels 390-660 from Ethiopia's Abba Garima Monastery.) Byzantine icons proved highly popular in Russian medieval painting - see the Novgorod school of icon painting - whose leading painters included Theophanes the Greek (c.1340-1410) and the great Andrei Rublev (c.1360-1430), famous for the Holy Trinity Icon (1411-25) painted for the Trinity Monastery of St. Sergius, now in the Tretyakov Gallery. Similar techniques were adopted during the late Middle Ages in Italy by the Sienese school of painting,and in Russia by the Moscow school of painting.


The Golden Madonna of Essen
(c.980) Essen Cathedral). A rare
example of early Christian sculpture.


Cologne Cathedral built in the
Gothic style - note the soaring
verticality and stained glass.
A masterpiece of medieval
Christian creativity.

Irish Illuminated Manuscripts (650-900 CE)

The finest examples of early Kresťanské umenie in Western Europe, were the Irish and Anglo-Saxon illuminated gospel manuscripts dating from the mid-sixth century CE. They were succeeded by Carolingan and Byzantine illuminated texts as well as a host of Persian Islamic illuminations. This Insular form of Biblical art combined Celtic artistry with Anglo-Saxon metallurgical skills in numerous abbeys and monasteries across Ireland, such as those in Durrow, Clonmacnois, Clonfert, Kells and Monasterboice, as well as English and Scottish centres of religious scholarship like Iona and Lindisfarne. Created by artist-monks, the earliest examples of this monastic Irish art are the the Cathach of Columba (Colmcille) (c.610), and the Book of Dimma (c.620 CE) others include the Book of Durrow (c.650), the Lindisfarne Gospels (c.700), the Lichfield Gospels, the magnificent Book of Kells (c.800) and the Echternach Gospels. Their decorative content incorporated different combinations of red, yellow, green, blue, violet, purple, and turquoise blue. Some even used gold and silver text. With their fabulously intricate Celtic spirals, rhombuses, carpet pages and miniature pictures, these treasures must have appeared dazzling to the monks and people of the day. That said, most of this early Christian art remained portable and hidden, largely due to Viking banditry and the general insecurity of the Dark Ages.

EVOLUTION OF VISUAL ART
For a quick guide to specific
styles, see: Art Movements.

Carolingian Art (750-900) - Ottonian Art - Romanesque Style

On the Continent, by the late eighth century (c.775), the Frankish Empire of the Christian King Charlemagne had become the strongest of the new states formed since the collapse of Rome. Over the next century, it extended itself across France, Germany, Holland and Belgium, and part of Italy. Charlemagne's court in Aachen attracted scholars, monks and theologians from all over Europe, and in the process sparked a cultural revival - Carolingian Art - that took over from the Irish art renaissance (c.650-900), which itself was beginning to come under pressure from the Vikings. Strongly inflenced by the Late Antiquity and Byzantine era, Charlemagne's scriptoriums and calligraphy workshops produced outstanding illuminated Christian manuscripts, such as: the Godscalc Evangelistary, the Lorsch Gospels and the Gospels of St Medard of Soissons. Also, Carolingian ivory carvers produced numerous examples of outstanding early Christian sculpture, in the form of plaques, dyptychs and personal fixtures. (For a discussion of Carolingian influence in 'Germany', see German Medieval Art).

After Charlemagne came the era of Ottonian art, renowned for its architecture, as well as its precious metalwork - exemplified by works such as: the celebrated gilded oak carving entitled the Gero Cross (965㫞, Cologne Cathedral the Golden Madonna of Essen (c.980, Essen Cathedral), made with gold leaf and cloisonné enamel and the Cross of Otto and Mathilda (c.973, Essen Cathedral). This in turn was followed by the first European-wide movement of the Middle Ages known as Romanesque art, of which an influential regional school was that of Mosan art, which emerged around Liege in present-day Belgium. Leading exponents of the school - which was noted in particular for its champlevé style of enamelling - included the goldsmiths Nicholas of Verdun (1156-1232) and Godefroid de Claire (1100-73).

For more about architecture, see: Romanesque Architecture for details of its plastic arts, see: Romanesque Sculpture, for religious mural paintings see: Romanesque Painting.

Power and Patronage of the Church

With the religious support of Rome and the secular support of Charlemagne, European bishops - often men of powerful families - became key figures in local and regional affairs. With a new Millennium on the horizon, the church was poised to extend its patronage of religious art across Western Europe. Beginning with the stimulation of Romanesque style murals and illuminations in France and Spain, along with cathedrals at Santiago de Compostela (Spain) and Autun (France), this stirring of Roman power gathered momentum with the founding of new religious orders (Benedictines, Cluniacs, Cistercians), who helped to expand the genres of architecture, sculpture, and other visual arts, exemplified by the construction of the great European Gothic cathedrals and by the consequent upsurge in stained glass art. For a brief guide, see: Gothic art. For specific details of statues and reliefs, see: Gothic Sculpture. This Christian stimulus to the growth of European art - reinforced by elements of Byzantine Christian art - culminated in the great Renaissance movements which swept across the Continent in the fifteenth century.

• For other art movements and periods, see: History of Art.
• For styles of painting and sculpture, see: Homepage.


Pozri si video: Stredovek - Slovensky PCR (Február 2023).

Video, Sitemap-Video, Sitemap-Videos